Kniha "Sušany včera a dnes"

Úvod autora

                                    "Veľké veci sa nerobia z prázdnych rečí, ale z usilovnosti a odriekania..."

Pre názorné priblíženie udalostí minulých a zachovanie terajších nech slúžia tieto malé dejiny obce „Sušany včera a dnes“. Na základe historických dokladov, dokumentov, dobových fotografií a udalostí, pokúsiť sa o vykreslenie života obce v procese jej historického vývoja. Vžiť a vcítiť sa do myslenia, konania a činov našich predkov. Poznaním svojej minulosti, hľadať možné riešenia pre nápravu nedostatkov dneška.

         Čo najvernejšie a najpodrobnejšie zobraziť obdobie rozvoja obce, ktoré sa začalo koncom polovice 19. storočia,  stavbou starého kostola a trvalo vyše sto rokov. Objasniť dôvody, ktoré zapríčinili jeho koniec. Zachovať verný obraz o bohatom kultúrnom, spoločenskom, duchovnom dianí, o živote obyvateľov a vzhľade obce. Zamyslieť sa nad tým, čo všetko dokázali naši predkovia pre svoju dedinu a tým aj pre svoje potešenie urobiť a obetovať.

         Jeden pohľad späť, jedna samostatná kapitola, ktorá ovplyvňovala, spoluvytvárala život dediny a jej obyvateľov bolo aj hrnčiarstvo, žiaľ dnes už nemá pokračovanie. Pomaly sa vytrácajú pamätníci tohoto krásneho, ale veľmi ťažkého a náročného remesla. Hrnčiarstvo bolo po dlhé stáročia popri obrábaní polí hlavným zdrojom obživy obyvateľov Sušian. Preto si zaslúži, aby sme mu venovali náležitú pozornosť.

Od vyhasnutia poslednej pece – báne neuplynulo ešte ani celé polstoročie, už sa na toto remeslo, v jeho pôvodnej podobe a forme, takmer zabudlo. Mladá generácia nemá ani poňatia o hrnčiarskom kruhu na akom pracovali naši predkovia a báňa či babšaník sú pre nich cudzie slová.

Samostatná časť „ Hrnčiarstvo v Sušanoch“ hovorí o jestvovaní tohoto remesla v Sušanoch. Má pripomenúť hrnčiarsku hantýrku, ktorá pomaly upadá do zabudnutia a môže byť návodom a inšpiráciou k obnoveniu hrnčiarskych tradícií v Sušanoch.

Publikácia „ Sušany včera a dnes “ nám  prináša malý pohľad do dejín obce, podáva svedectvo o ťažkom živote tunajších obyvateľov, o časoch minulých aj tých, ktorých pamätníci ešte žijú.

         Poďakovanie patrí všetkým spoluobčanom, rodákom, menovaným i nemenovaným, ktorí prispeli a  akoukoľvek formou sa podieľali na vytvorení týchto malých dejín. 

Ľudevít Slezák